Divadelní noviny > Názory – Glosy
Čo sa deje na Slovensku?
Jedna časť ľudí je výsostne nahnevaná, pretože sa siaha na erbové inštitúcie a ich svojbytnosť, odbornosť prestáva byť rozhodujúca, prijímajú sa zákony, ktoré budú škodiť, zdierať, prípadne umožnia prepúšťať zločincov, diskriminuje sa časť kultúrnej obce, kritický názor sa považuje za hlas politickej opozície, útočí sa na jednotlivcov a ich rodiny, konsoliduje sa vo verejných financiách, v mysliach a pomaly už aj v dejepise, zneužívajú sa kompetencie, rozkladajú sa fungujúce inštitúcie, miesta obsadzujú stranícky partajníci, a hneď ako sa objavia, už je nejaká rada uznášanianeschopná, sprísňuje sa mediálny zákon, slová miznú zo slovníka aj z oddelení, rušia sa celé inštitúcie, maže sa časť pamäti krajiny a všade sa vyhadzujú kvalitní a kompetentní ľudia.
Ale druhá časť ľudí je uveličená, že konečne niekto zatiahol kohútiky vyžieračom štátu, odhalil vraj zásadné pochybenia vo vedení inštitúcií, trochu prevetral zatuchliny a vtiahol ich opätovne do verejného života, či objavil dosiaľ neznáme „odborné“ hlavy na čelo inštitúcií, hovorí všetko nahlas a napriamo, darmo, že tým niekoho úplne neslušne uráža, nebojí sa ostro vystúpiť, vie sa skvelo obliecť a reprezentovať, čistí Augiášov chliev, konečne prinesie objektívnu pravdu do médií, umožní zastavenie LGBT ideológie, zamedzí plytvaniu verejnými financiami na umenie pre elitárov a vyvolených, vytvorí nové a lepšie kultúrne inštitúcie, vráti národu pocit národa a uchráni ho od všetkého, čo ho ohrozuje, konečne vzhliada k minulosti, ale tej pravej minulosti.
A tak si tu žijeme vedľa seba. Dve skupiny, ktoré sa dívajú na to isté, a jednej sa pred očami zračí zmar a rozpad, ale druhej konečne poriadok a nový začiatok.
Na jedných konanie z pozície moci pôsobí ako jej zneužívanie a neadekvátnosť a na tých druhých ako znak sily a odvahy. Tie isté konania musí prvá skupina prijímať kriticky a tá druhá zväčša úplne oslavne.
Obe skupiny si neustále predhadzujú pred oči slová ako sloboda slova. A pre každú to znamená zjavne niečo iné. Jedna sa obáva o slobodu slova, tá druhá sa jej domáha tvrdiac, že o ňu prichádzala doteraz, ale zároveň zamedzuje slobode slova tej prvej skupine, ak má kritický názor.
Dívame sa na to ako jedni kričia, že to nefunguje a všetci ostatní ostentatívne tvrdia, že je všetko v poriadku.
Niektorí dávajú čierne vlajky na hrady a zámky, či iné kultúrne ustanovizne, lebo vnímajú paralýzu grantových schém, projektov, neuznávanie rozhodnutí odborných komisií, spomalenosť a neefektívnosť rezortu, konkrétne kroky (pri obnove pamiatok) ako deštrukciu, iní to kritizujú ako neúctu k ruke, ktorá nás kŕmi, najmä keď stále všetko funguje a všetko je v poriadku.
Každým dňom sa aj ťažšie dokazuje, čo je vlastne v neporiadku, keď večer sa v sále zhasne a predstavenie beží, keď do galérie prídu ľudia na výstavu, keď sú hrady otvorené, rodia sa nové múzeá, dosadení riaditelia neustále odhaľujú vykonštruované kauzy a priam hrdelné auditné zločiny bývalých odvolaných riaditeľov, robí sa predsa stále vysoko kvalitné umenie, ešte stále nikto nič oficiálne nikomu nezakázal. Vtedy prichádza únava a frustrácia, lebo namiesto o kreatíve sa rozmýšľa o neustálom vyvracaní, upresňovaní, vyjasňovaní, dopĺňaní, oddemagogizovaní, aktivizovaní.
Potom sa často kladie otázka – zakázal vám už niekto niečo? Kedy to predstavenie stiahnu? Kedy už nevydajú toho a toho autora? Namiesto cenzúry prichádza zmenšovanie verejných financií na kultúru, obzvlášť na tú, ktorá je diverzitná. Autocenzúra prichádza postupne sama. Každý tuší a cíti, ktoré témy do projektov radšej nepíše priamo, alebo sa im oblúkom vyhne. Nájdu sa aj odvážlivci, čo píšu a hovoria priamo. Ale tí už na výsledky grantov radšej nečakajú.
Pracovné metódy a spôsoby sa v novej dobe zaviedli rovnaké. Neodpovedať, neuznášať sa, nereagovať na maily, telefonáty, neviesť skutočné porady o riadení, radiť sa vždy a priamo na MK SR, donášať, diskreditovať, eliminovať a zhadzovať, či útočiť.
Ale o tvorbu samotnú sa báť netreba. Umenie bude. Aj drahé. Aj výrazné. Len nech nevyrušuje a je bez závad.
Komentáře k článku: Čo sa deje na Slovensku?
Přidat komentář
(Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)
