Ako inak, ak nie vlastnými prostriedkami?
Piatkový neskorý večer patril najlepšiemu súčasnemu hercovi spomedzi dramatikov – Markovi Ravenhillovi v divadle Komedie a jeho údernému autorskému a performačnému umeniu. Pri príležitosti prvého ročníka Ceny Marka Ravenhilla, ktorú získala inscenácia D. D. Pařízka Černé panny, uviedol kratučkú monodrámu Experiment. Málokedy sa stane, že dramatický text i prevedenie tak intenzívne komunikuje s publikom, zámerne na účet samotného autora. Ťažké je tiež nájsť takého, ktorý dokáže tak ironicky bagatelizovať vážne spoločenské otázky, pritom im však ponechať výrazný apel.
Podobne príjemným zážitkom bolo i sobotňajšie hosťovanie bratislavskej Astorky s inscenáciou Goetheho Stelly v réžii Juraja Nvotu vo Švandovom divadle. Spočiatku príšerne nudná expozícia prerástla do ostrej satiry, ktorej terčom boli diváci. Tvorcovia vyťažili z nemeckého preromantického textu to, po čom väčšina priemerných domácností túži. Sladkú a patetickú lovestory zasadili do gýčovitého červeného zamatu, hereckých hypergest a obohratej soundtrackovej „améliovskej“ melódie. Jednoznačne tak vyjadrili postoj k stavu dnešnej kultúry konzumu, s ktorou divadlo bojuje. Ako inak, ak nie vlastnými prostriedkami?
Komentáře k článku: Ako inak, ak nie vlastnými prostriedkami?
Přidat komentář
(Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)
