Deset divadelně-industriálních let (No. 1)

Úvodný deň 10. ročníka festivalu Dream Factory bol v znamení režijno-dramaturgického dua SKUTR, ktoré pozostáva z tvorcov Martina Kukučku a Lukáša Trpišovského. Práve pod ich tandemom vznikli dve inscenácie prvého dňa – Racek z Divadla v Dlouhé a Lásky jednej plavovlásky bratislavského Divadla Astorka Korzo ´90.

Racek patrí k „veľkej päťke“ Čechovových hiera väčšinou býva samotný text a forma spracovania autorom svätá, v tomto prípade to však neplatí. SKUTRi sa rozhodli pozerať na toto klasické dielo cez optiku Trepleva, ktorý bol pre nich kľúč pri samotnom inscenovaní. V rámci tohto pohľadu podstúpil text výrazné škrty a inscenátori si nechali pre nich podstatné body – svet, v ktorom sa niečo iné hovorí a niečo iné žije, svet, v ktorom už spadli všetky ilúzie a ľudia v ňom nevedia žiť. Úprava sa odzrkadlila aj na samotnej dĺžke inscenácie. Po uťahanej prvej polovici, ktorá trvala bez pár minút dve hodiny, mala kompaktnejšia druhá zhruba 40 minút.

Inscenácia je veľmi bohatá výtvarne a jeden veľmi výrazný a silný obraz striedal druhý. K tomu na atmosfére pridala hudobná zložka, ktorá pozostávala ako zo sentimentálneho snového podmazu, tak z klasických ruských nápevov. Svojou podmanivosťou a kontrastom k téme neschopnosti bytia patrí k najsilnejším momentom inscenácie. Z hereckých výkonov zaujmú hlavne ženské predstaviteľky – Klára Sedláčková-Oltová ako Arkadinová, Marie Poulová ako Zarečna, alebo Eva Hacurová v roli Máši. Celkovo táto krutá groteska ponúka jedinečný pohľad na klasické dielo a dobre kontrastuje s jej „klasickým“ spracovaním.

Miroslav Noga v roli záložníka Vacovského v inscenaci Lásky jedné plavovlásky v Divadle Astorka – Korzo ’90 FOTO CTIBOR BACHRATÝ

Slávnostným zahájením festivalu bola inscenácia Lásky jednej plavovlásky. Adaptovať legendárny film na javisko je vždy veľkou výzvou, ktorá však so sebou prináša riziká. Vzhľadom na špecifiká filmového spracovania si museli SKUTRi nájsť vlastný jazyk, ktorým mohli pretlmočiť príbeh Anduly vo veľkom svete. Ako teda v samotnej inscenácii platí scénosled a pôvodné dialógy, sú dopĺňané divadelnými prostriedkami, ktoré ich adaptujú na javisko. Tým sa však už krok po kroku vzďaľujú predlohe.

Silnou stránkou inscenácie sú herecké výkony, ktoré všetky veľmi efektívne spolupracujú a navzájom sa dopĺňajú. Či ide o mladú naivnú Andulu v podaní Dominiky Morávkovej, muzikanta Mildu v podaní Pavla Šimuna, alebo komické dámske trio v podaní Zity Furkovej, Marty Sládečkovej a Anny Šiškovej. Sugestívna hudba a výtvarne bohaté obrazy patria svojou invenciou a hravosťou k silným momentom spájajúcim všetky časti inscenácie. Celkovo vznikla zaujímavá a podmanivá inscenácia plná humoru, ktorá si diváka získa svojou poetickou formou spracovania a atmosférou v rámci nej.

Tá sa síce vzďaľuje svojej filmovej predlohe, no podľa slov samotného Martina Kukučku nebol záujem tvorcov vytvoriť presnú kópiu filmu: „…vycítili sme, že keď tie situácie zoberieme a ponoríme sa do hlavy Anduly – ona si spomína na to, čo všetko zažila, že to môže naznačiť novú štylizáciu, nový svet, nový smer a nemusí sa to viazať na film natoľko, aby nás to obmedzovalo v tvorbe, aby mohol vzniknúť iný tvar, iný model, iná estetika“. Divák má preto možnosť vidieť inscenáciu, ktorá vo svojej hravej štylizácii hovorí o komplikovanosti ľudských citov, zároveň sa však opäť vynára otázka možností a foriem spracovania filmových scenárov na javisko.

///

O Rackovi SKUTRů jsme psali v DN 12/2017:

S Čechovem neradno režijně cvičit

…

O Láskách jedné plavovlásky jsme psali v DN 8/2018:

Myšlenku nezabiješ – I Slovensko slaví 100 let Československa

///

Více na i-DN:

Ostravský industriální festival slaví

…

Deset divadelně-industriálních let (No. 2)

Deset divadelně-industriálních let (No. 3)