Deset divadelně-industriálních let (No. 3)
Bohatý program druhého dňa festivalu priniesol divákom dve zaujímavé inscenácie z Prahy – Společenstvo vlastníků Divadla Vosto5 a Jak sbalit ženu 2.0 Studia Palm off Divadla pod Palmovkou. Svoj medzinárodný charakter zas potvrdil festival inscenáciou rumunského Divadla Tony Bulandra. V rámci festivalovej línie Napříč čtyřmi světy prišlo s inscenáciou Othello.
Petr Prokop ve Společenství vlastníků FOTO ARCHIV FESTIVALU
Pri prvej zo spomínaných inscenácii bola na stránke festivalu prosba, aby diváci prišli ideálne 30 minút pred začiatkom – do sálu sa totiž bude prechádzať rozľahlou budovou. Divadlo Vosto5 opätovne využíva, ako aj pri svojich ďalších inscenáciách, nedivadelný priestor a teda aj v rámci Dream Factory prebehlo Společenstvo vlastníků v Národnom pamiatkovom ústave.
Po usadení divákov po krajoch kongresového sálu prichádzajú herci na pripravované a nám všetkým známe SVJ. Hlavným bodom má byť odpredaj podkrovia, aby sa za utŕžené peniaze mohol začať opravovať dom, ktorý je inak v havarijnom stave. Začína sa diskusia, v ktorej sa veľmi rýchlo striedajú vecné argumenty s osobnými útokmi. Situáciu nakoniec ovládnu svojou vhodne zvolenou rétorikou synovia zosnulého pána Čermáka. Tých všetci vidia po prvýkrát, no ukončia získaním podpisov od vlastníkov bytov chaos, v rámci ktorého sa za 75 minút nič nevyriešilo. Z hereckých výkonov zaujmú hlavne pán Nitranský v podaní Andreja Poláka, Ing. Kubát v podaní Zdenka Muchu a pani Roubíčková Halky Třešňákové.
Inscenácia je plná situačného humoru a gagov, na ktoré diváci reagovali smiechom. V rámci diskusie s tvorcami po predstavení sa ohlásila jedna žena s tým, že nemohla na humor v rámci inscenácie reagovať, lebo podobnú situáciu zažíva momentálne v svojom dome. Samotní tvorcovia následne priznali, že inšpiráciou pre vznik boli pre režiséra Jiřího Havelku skutočné situácie, ktoré na stretnutiach SVJ zažil. Invektívy na rasovú či náboženskú príslušnosť a sexuálnu orientáciu. Osočovanie, hádky a konflikty. V rámci týchto momentov má divák možnosť si uvedomiť, že humor vychádzajúci z absurdity ľudského konania prináša skôr smiech cez slzy a jednotlivé situácie sú situácie zo života. A tie už prichádzajú do kontrastu s podtitulom inscenácie – „Jsme dospělý lidi!“ Celkovo sa jedná o trpkú grotesku našej ľudskej spoločnosti, v rámci ktorej sa v zmenšenom priestore jedného domu ukážu najzákladnejšie ľudské vlastnosti. Efektívne vypointovaná práca režiséra s hereckým súborom prináša okrem iných podnetov na záver otázku, či môžeme čakať slušnosť vo veľkom v spoločnosti, ak jej nie sme schopní ani v tom malom. To by však už bolo na inú debatu…
Rumunský pár Desdemona a Othello FOTO ARCHIV FESTIVALU
Na začiatku idylický vzťah Othella a Desdemony. Obaja žijúci láskou k tomu druhému, láskou, ktorá pretrvá „až za hrob“. Niekde inde je v tej chvíli semienko zla, ktoré počas inscenácie vyklíči a vyrastie v záverečný moment prepletený úmrtiami nevinných aj vinných. Arménsky režisér Suren Shahverdyan sa rozhodol pozerať na toto klasické dielo cez optiku závisti a žiarlivosti a čo môžu brané do dôsledkov spôsobiť.
Na tento motív sa v spojení s neustále prítomnou manipuláciou snažil sústrediť aj v rámci výtvarnej stránky inscenácie, ktorá bola poprepletaná výraznými motívmi a symbolmi, ktoré dotvárali herci svojou prácou s predmetmi na javisku. Medzi ne patrí napríklad práca s malými stolčekmi alebo visiacimi lanami, ktoré pridávali nové motívy do celkovej podoby inscenácie. Mnohé z nich však boli príliš zašifrované a existuje preto otázka, či pri ich výraznom zastúpení nemohli diváka, ktorý by ich nedešifroval, viac zneistiť ako utvrdiť v tom, čo vidí. Občasne totiž nastávali popri inak svižnom tempe momenty zdĺhavé, v rámci ktorých prichádzalo symbolické vyznenie do konfliktu s textom.
Liviu Cheloiu v roli Othello aj Andrada Fuscaș v roli Desdemony podali sympatický výkon, ktorý vzhľadom na ich pomerne výrazný vekový rozptyl priniesol nový pohľad na ich vzťah. Celkovo mal divák možnosť vidieť zaujímavé spracovanie Othella zacielené na najzákladnejšie ľudské vlastnosti. Sám režisér však podľa svojich vyhlásení nechcel na ich základe škatuľkovať ľudí na dobrých a zlých, ale skôr zacieliť divákov na to: „… aby by sme si všetci boli vedomý svojich hriechov a snažili sa nie zomierať, ale žiť pre lásku. Nestrácať dôveru v ľudí okolo nás.“ Napriek niekoľkým voľným miestam v hľadisku ocenili diváci predstavenie dlhým a silným potleskom.
Jak sbalit ženu 2.0 ukazuje, že muži jsou šašci (a ženy vlastně taky) FOTO ARCHIV DIVADLA POD PALMOVKOU
Deň zakončila inscenácia Studia Palm Off Jak sbalit ženu 2.0. Mladíkovi Kamilovi pristane na stole kniha Tomáša Baránka Jak sbalit ženu 2.0. a s tým sa začne kolotoč situácii, v rámci ktorých je Kamil sprevádzaný Pánom zla. Ten prichádza ako deus ex machina a sebaisto začne na základe svojho talentu a príhodnej rétoriky ukazovať Kamilovi, čo môže a nemôže robiť, aby bol v celom „procese balenia“ úspešný. Na vzťahu Kamila a Evy sa vtipným spôsobom poukazuje na radosti a strasti, ktoré celý tento proces obnáša. Jeden nápad sa strieda s druhým a čas inscenácie plynie veľmi rýchlo. To je možné aj vďaka presnej komunikácii hercov, ktorí svojou zohranosťou stmeľujú inscenáciu do jedného celku.
Za zmienku určite stojí presvedčivý výkon Jakuba Albrechta v roli Kamila. Do absurdity privedené situácie sa častokrát opakujú s rozdielnymi koncami a podľa nich sa vyvíja aj jeho vzťah s Evou. Divák, ktorý príde do divadla na komédiu s nadsázkou nebude odchádzať sklamaný. Inscenácia sa úmerne žánru nesnaží o väčší kritický presah, má snahu ukázať príjemným spôsobom úskalia zoznamovania sa a partnerských vzťahov vôbec. A to sa jej aj darí.
///
Více na i-DN:
Ostravský industriální festival slaví
…
Deset divadelně-industriálních let (No. 1)
Deset divadelně-industriálních let (No. 2)
…
Deset divadelně-industriálních let (No. 4)
Deset divadelně-industriálních let (No. 5)
Deset divadelně-industriálních let (No. 6)
…
Komentáře k článku: Deset divadelně-industriálních let (No. 3)
Přidat komentář
(Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)
