Divadelní noviny > Zahraničí Zprávy
Swingaři a potápky v Jihlavě a Potoni
Koprodukčný medzinárodný projekt zaostruje pozornosť na subkultúru vyznávačov jazzu a swingu, ktorá stála v období druhej svetovej vojny v opozite voči totalitnému nacistickému režimu. Zodvihnúť pravicu a namiesto obligátneho pozdravu zakričať Swing heil! znamenalo prihlásiť sa ku skupine odporcov, provokovať rovesníkov odetých do rovnošaty Hitlerjugend a zaujať k spoločenskej situácii jasný postoj. Nebolo to však len o odpore kvôli zakázanej hudbe a zakázanému tancu. Nebolo to len o mládežníkoch. Táto subkultúra zahŕňala aktivistov viacerých generácií, z rôznych oblastí umenia a spoločenského života, ktorí slobodu slova a prejavu bránili rôznymi nemilitantnými spôsobmi. Veľká väčšina z nich však bola umučená, popravená alebo deportovaná do koncentračných táborov.
Napriek tomu, že rozprávame o jazze a swingu, divák sa neocitne uprostred swingovej párty plnej bezstarostnosti a zábavy. Inscenácia swinguje – teda, pohojdáva sa – skôr vo formálnych prostriedkoch. Vizuálnych. Performatívnych. Ale aj zvukových a hudobných. Swing Heil! je fúziou činoherného, tanečného, objektového a fyzického divadla. Je to experiment a výskum zároveň, povedala o pripravovanej inscenácii režisérka Iveta Ditte Jurčová.
Impulzom k spracovaniu tejto témy bola pre tvorcov kniha Swingaři a potápky v protektorátní noci historika Petra Kouru, ktorý podrobne mapoval českú mestskú mládež inklinujúcu k anglo-americkej kultúre. Autor v knihe skúmal vzťah nacizmu k jazzovej hudbe a dokumentoval prenasledovanie jazzových hudobníkov, či swingových fanúšikov. Swing počas druhej svetovej vojny predstavoval generačný fenomén (nielen) českej mládeže. Pre tvorivý tím to bol odrazový mostík pre hľadanie dobových príbehov a paralel k našej súčasnosti.
Na pôdoryse inscenácie pracujeme s fragmentami dvoch autentických príbehov z obdobia druhej svetovej vojny. Prvým je príbeh tanečnice, choreografky a výtvarníčky Niny Jirsíkovej, ktorá bola azda ako jediná Češka deportovaná do koncentračného tábora Ravensbrück za svoj tanec v baletnej inscenácii Pohádka o tanci. Nositeľkou druhého príbehu je Anna Goldsteiner, z malého mestečka Pulkau v dolnom Rakúsku, ktorej sťali hlavu kvôli tomu, že povolila miestnym mládežníkom – vyznávačom jazzu a swingu – stretávať sa v jej byte, povedala o východiskových bodoch inscenácie režisérka inscenácie Iveta Ditte Jurčová.
Divadlo Pôtoň sa rozhodlo pôsobiť na vidieku napriek výzvam, ktoré to so sebou prináša, s presvedčením, že súčasné umenie môže slúžiť ako nositeľ pozitívnych zmien. Môže otvárať dôležité otázky, propagovať pozitívne hodnoty, podporovať otvorenosť voči rozmanitosti, spájať umelcov, organizácie a komunity. Tieto kroky je dôležité robiť aj vo vidieckom kontexte. Kultúrna organizácia sídli v bývalom kráľovskom meste Bátovce od roku 2008. Počas jedenástich rokov pôsobenia v budove niekdajšieho kultúrneho domu dokázal tím Divadla Pôtoň vybudovať špecifické kultúrne a umelecké centrum so zaujímavými projektami celoslovenského, ale i medzinárodného významu.
///
Vstupenky a online stream zde.
Komentáře k článku: Swingaři a potápky v Jihlavě a Potoni
Přidat komentář
(Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)