Hvězdy nad Olomoucí (No. 9)
Bez titul(k)u by to nešlo
Aká by to bola prehliadka tvorby Jiřího Havelky, keby sa nepredviedli jeho „detí“ z pražského DAMU? Režisér tu od roku 2011 vedie Katedru alternativního a loutkového divadla. Od tých čias „alterna“ skôr ako s maňuškami koketuje s experimentálnymi divadelným formami a pestuje predovšetkým autorský tvorivý prístup. Inak tomu nie je ani v Regulaci intimity, minuloročnej absolventskej inscenácii, ktorá si na Flore včera lízla úspešne vypredaný dvoják.
Regulace intimity je tragikomickou oslavou prirodzených ľudských slabostí FOTO TEREZA BARTŮŇKOVÁ
Havelka zadal hercom na začiatku skúšok zaujímavú úlohu: študenti mali vypĺňať dotazníky, pričom z ich odpovedí mal neskôr vzniknúť inscenačný text. Čo ťa serie? Čo miluješ? Čoho sa bojíš? Čo ťa dojíma? Za čo sa hanbíš? Čo ťa mrzí? V čo dúfaš? Prosté otázky, na ktoré mali poslucháči zodpovedať čo možno najpravdivejšie, boli položené ale veľmi rafinovane. Prinútili „decká“ skúmať svoje vlastné pocity, potreby, túžby či strachy a ísť počas predstavenia na svetlo sveta s vlastnými démonmi. Nájsť svoje tajné mindráky v koláži osobných výpovedí, ktoré strieľajú do hľadiska, nie je vôbec ťažké. Aspoň tých démonov môžeme potom spoločne spáliť.
Priam existencialistická performancia bola pôvodne celkom prozaickou absolventskou inscenáciou, s ktorou mali študenti poslednú možnosť si uloviť pred koncom štúdia ešte nejaký ten angažmán. O to vzrušujúcejšie potom je, keď sa nádejní absolventi priznávajú i k vlastným hereckým slabostiam a neboja sa pred nami i zlyhať. Johana Matoušková sa predstavuje ako najpríšernejšia rozprávačka vtipov, Patrik Holubář nezvládne stojku a Tereza Volanková sa dotlačí k nenávidenému tancu. Aj keď celú hodinu počúvame o skrytej láske k Monike či nevydarenom vzťahu s Ondrom, strachu z pavúkoch v kadibúdkach či priznaniach k panictvu, sú to práve tieto vzácne krátke momenty, kedy sa divadelné masky, ktoré symptomaticky visia nad javiskom, skutočne snímajú.
Regulace intimity je tak tragikomickou oslavou prirodzených ľudských slabostí, a to je dobre. „Decká“ sa totiž pod Havelkovou supervíziou vysmievajú kultu (hereckého) perfekcionalizmu. Nech teda žijú všetci outsideři a lúzri. Na javisku i mimo neho!
A serie ma, že už zase ako posledná dopisujem článok a že Macháček za mňa musel vymyslieť titulok!
///
Předchozí díly denních zpravodajství z letošní Divadelní Flory:
Komentáře k článku: Hvězdy nad Olomoucí (No. 9)
Přidat komentář
(Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)
