Kyselová odpovídá Varyšovi (No. 2)
Milý Vojtěch,
musíme si naliať čistého vína, sme zvlčilá mládež, či chceme, či nie. Našťastie ňou však zostávame len v krátkom časovom intervale, aby nás nahradili ďalší a my sme ich mohli častovať obdobnými prívlastkami. Osobne si myslím, že tlačené periodiká prežijú akýkoľvek silný nápor virtuálneho sveta. Podľa mňa máme v podvedomí zakódované akési prirodzené pnutie k materiálu, ktorý sa dá držať a cítiť. Navodzuje to potom dojem, že je text oveľa cennejší, serióznejší a má proste váhu. A prečo? Lebo je na ozajstnom papieri. Noviny (asi aj tie Divadelní) sa nikdy neprestanú predávať a nikdy sa neprestanú kupovať.
V rozpakoch zostávam len nad termínom „vousatý“. Ak ide o neprehľadnosť, ťažkopádnosť, tak potom vousatosť nie je len problémom staršej generácie. Často k nej skĺznu aj mladšie ročníky. Ale možno si len zle vykladám pojem „vousatost“.
Kolego, chcem Ťa upozorniť, že vo svojej dizertačke nie je mojím cieľom oslavovať ani 60. roky ani ich kultúrne a umelecké zázemie. Chápem Tvoje rozhorčenie, ale upokojím Ťa tým, že mi ide o preskúmanie terénu v československom kontexte, respektíve slovensko-českom z hľadiska premeny vzájomných vzťahov dvoch divadelných kultúr. Hoci sa vo svojich počiatkoch slovenské divadlo bez českého nezaobišlo, v 60. rokoch bola situácia celkom iná, vzťahy fungovali inak ale prepojenie zostalo. Len už sa nepodobalo handicapovanému mladšiemu súrodencovi, ale rovnocennému partnerovi. Ale dosť o tom, na to máme ešte čas. 80.a 90. roky asi predstavujú určitý odstup, ktorý je koniec-koncov nevyhnutný. Ale zase úprimne povedané, za tým, že si nežijem „svůj discopříběh, jéjej“, mi ľúto nie je.
Do skorého písania,
Eva
Komentáře k článku: Kyselová odpovídá Varyšovi (No. 2)
Přidat komentář
(Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)
