Peter Lipa
(1943) Zpěvák, skladatel. Žije v Bratislavě, nahrál více než pětadvacet sólových CD, často hostuje v jiných hudebních projektech. Od roku 1976 dramaturg Bratislavských Jazzových Dní. Jeho hudebním stylovým zaměřením je jazz & blues. V průběhu své pětapadesátileté hudební kariéry zpíval na mnoha pódiích světa. Koncem roku vydalo slovenské nakladatelství Hudobné albumy CD Večerný hosť obsahující šestnáct Davidem Rotterem zhudebněných básní slovenského básníka Milana Rúfuse v podání Petera Lipy. Album bylo inspirováno skladatelovou spoluprací s Divadlem Bolka Polívky.
Co vás přivedlo k umění/divadlu
Láska k hudbe a radosť z hudby. Ono to začalo tým, že som si našiel svoju obľúbenú hudbu, to je asi najdôležitejsie. A potom som sa po tej stope vybral a stále po nej kráčam a pritom objavujem vždy mnoho nového.
Největší umělecký/divadelní zážitek
Keď ma v roku 1986 pozval na podium Bobby McFerrin, aby som si s ním zaspieval. Ale k veľkému zážitku nepotrebujem vždy takého velikána. Niekedy na koncerte nám to tak vyjde, že mám z toho zimomriavky.
Osobnost minulosti nebo přítomnosti, se kterou byste rád zašel na kus řeči
Väčšina mojich osobností je už tam hore, možno, že s nimi ešte pobudnem. Svojho času som chcel z Prešova vycestovať do Prahy, aby som sa mohol stretnúť s pánom Škvoreckým. Len tak. To som mal asi šestnásť rokov. Aj súčasná scéna má ale vynikajúcich umelcov. Napríklad Kurt Eling je človek, ktorý jazzový vokál dotiahol do neuveriteľnej dokonalosti a komlexnosti.
Chcel by som vedieť, ako si udržiava svoj nástroj.
Námět/text, který vás přitahuje a který byste chtěl zpracovat
Ak by som sa mal sám charakterirovať, tak som viac interprét než skladateľ. Ale pesničky si väčšinou píšem sám, pretože potom sa mi najprirodzenejšie spievajú. Najradšej mám, keď dostanem nový text od Milana Lasicu. Potom je už ten proces jednoduchý. Chcem ten text povýšiť tak, aby v pesničke vyznel ešte lepšie ako na papieri.
Divadlo, výtvarné umění, literatura, film, hudba, které máte rád a kterým se naopak vyhýbáte
Literatúra a čítanie ma sprevádza celý život. Ja som až nervózny, keď nemám po ruke niečo na čítanie. K napísanému textu mám rešpekt. A obdivujem dobrých spisovateľov.
Potom by som dal výtvarné umenie, lepšie povedané výtvarných umelcov. Sú to ľudia, ktorí majú zaujímavú vlastnú filozofiu. A rád som v ich spoločnosti.
Do divadla chodím menej, ale zato niektoré filmy mi uviazli v hlave ako súčasť môjho života.
A ešte mám rád architekturu. Ten fakt, že v nej musíme žiť, ju odlišuje od ostatních umeleckých prejavov. Je veľmi komplexná.
Ale na prvom mieste je pre mňa určite hudba.
Historická či současná osobnost /divadelní postava, která je vám citově nejblíže a – naopak – která je vám vzdálená
V tvorivom procese člověk študuje všetky zdroje, ktoré sa okolo neho mihnú, a logicky z nich čerpá, alebo sa nimi nechá ovplyvniť. Často sa mi stalo, že som napísal pesničku alebo aranžmán, a potom som zistil, že niektorý z mojich obľúbených tvorcov urobili v inej podobe to isté. Vtedy cítim, že mi je tá osoba blízko, lebo máme obaja spoločné estetické ideály.
Napríklad jeden konkrétny austrálsky hudobník. Ale on to netuší. A takých príkladov mám mnoho. Keď som prvý raz v živote počul Ray Charlesa, tak som naraz zistil, že jeho hudba má všetky atributy toho, čo na hudbe milujem.
A na vzdialenú osobu si nespomínam.
Rostlina/zvíře/kámen/planeta, které máte v oblibě či obdivujete
Obdivujem například bonsai. Pritom žiadny nemám. Mám pocit, že bonsai neškodí prírode aj napriek tomu, že robí z rastlín až neprirodzené tvary. Obdivujem moju malú záhradku v každom ročnom období. V zime čakám, ako bude vyzerať v lete, a tak to ide ďalej. Ale nie som záhradník. Máme jabloň, ktorá má červené jablčka, ale oni sú červené aj zvnútra!
Etické či jiné hranice, za které byste jako tvůrce nešel
Hudba je abstraktné umenie. Kým autor nenapíše názov svojej skladby, tak nevieme, o čo ide. Môžme si to individuálne domýšľat podľa vlastných pocitov. S problémom takýchto hraníc sa stretávam najmä v situáciach, keď sa mi dostane do rúk nový text. Vtedy musím rozmýšľat, či slová, významy a verše sú v súlade s mojimi predstavami o tom, čo chcem verejne deklamovať. Tú pomyselnú čiaru má každý v sebe. Neviem ju explicitne označit.
Umělecký/divadelní sen
Chcel by som ísť do našej mekky, do New Orleans, a nahrávať tam v štúdiu niekoľko dni s tamojšími hudobníkmi.
Kým/čím byste byl, kdybyste se nevěnoval hudbě
Moje štúdia ma pripravovali na celkom iný život. Študoval som geodeziu, stavarinu a žurnalistiku. Hudba bola len mojim koníčkom. Ale ten koníček nakoniec zvíťazil. Nemám vymyslené nič iné, ale chcel by som robiť niečo také, čo by som mal tak rád ako hudbu.
Plus: Zajímá vás umělecká kritika?
Rád si prečítam aj vypočujem kritiku. Názor iného člověka na moju tvorbu je dôležitý. Žijeme spolu v jednom svete, nič neexistuje samostatne a už vôbec nie umenie, ktorým chceme osloviť svoje okolie. Aj ja som k svojej práci kritický. Dôležitá je odbornosť toho kritika. Nemalo by sa stávať to, že kritikom je človek, ktorý nie je odborníkom na to, o čom píše kritiku. Umelec a kritik sú ľudia, ktorí sú na jednej lodi. Mali by si rozumieť.
Komentáře k článku: Peter Lipa
Přidat komentář
(Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)
