Pocit neistoty a strachu v zmätenom svete
Rakúsky dramatik Bernhard Studlar napísal v rámci medzinárodného projektu Generační ikony hru iPlay, ktorej podtitul 100 aplikací pro život sa odkazuje k súčasnej ikone úspešnej elektroniky. Inscenácia je výsledkom projektu iniciovaného pražským Divadlom Letí a spojila rakúskeho dramatika so slovenským režisérom pôsobiacim v brnianskom HaDivadle.
Martin Siničák, Dana Poláková a Tomáš Jeřábek. FOTO archiv Letí
Inscenácia sa vyjadruje k situácii dnešného človeka, ktorý sa v zhustenom verejnom priestore nevie nájsť, a tak sa stráca aj v sebe samotnom. Ohlušovaný médiami, reklamami či nespočetnými možnosťami životných štýlov svoju identitu hľadá v tichu, ktoré nachádza medzi štyrmi stenami uzavretej miestnosti. Režisér Marián Amsler existenciálny monológ rozdelil medzi troch hercov (Martin Siničák z Brna, resp. HaDi a Tomáš Jeřábek s Danou Polákovou z Prahy, resp. Letí), ktorí môžu hrať súčasne tri postavy v jednej a zároveň byť jedným človekom rozdeleným do troch charakterov. Téma, ktorá ich spája, totiž hranice jednej miestnosti prekračuje a dotýka sa veľkého počtu dnešných indivíduí, ktoré však vnútorný zmätok štiepi na viacero mikroosobností.
Dana Poláková. FOTO archiv Letí
Aby scéna pôsobila ako miestnosť, všetka svetelná, zvuková a obrazová technika je ovládaná hercami priamo na scéne bez potreby zvukového či svetelného majstra. Audiostopy, ktoré sa v priebehu inscenácie mnohokrát vrstvia a prekrývajú, ale aj dopĺňajú do jedného celku, si herecké postavy púšťajú z hi-fi sústav diaľkovými ovládačmi. Projekcia je napojená na notebook položený na stolíku. Počítač herci využívajú rovnako ako bežný užívateľ doma. Surfujú na Facebooku (na ktorom sú nahraté pre inscenáciu potrebné dokumenty), klikajú na profily ľudí, púšťajú YouTube videá, googlia čínsky znak lásky a pod. Okrem toho využívajú aj malý prenosný projektor, ktorý neslúži len na ukážku obrazu; obraz samotný sa stáva jednajúcim. Siničák projektovaný obraz, v ktorom leží na posteli, prenáša po scéne až k ležiacej Dane Polákovej, a vytvoria tak spolu partnerský pár. Jediným osvetlením sú tri lampy, opäť pod kontrolou hercov.
Martin Siničák. FOTO archiv Letí
Okrem vnútorného sveta človeka sa incenácia zaoberá aj svetom vonkajším. Na YouTube môžeme sledovať hurikán Katrina, ktorý v roku 2005 spôsobil rozsiahle škody na juhovýchode USA, alebo demonštrujúci dav spojený heslom We are the 99%. Presahom do českej politiky je scéna z vypočúvania úplatného politika, pre ktorého je proces iba neškodným cvičením. Tento výstup je hercami odohratý dvakrát: raz ako reálna scéna súdneho pojednávania, druhý raz ako cvičenie moderného ekonomického aerobicku, v ktorom sú gestá námietky, súhlasu či odporu súčasťou tréningu. Kríza – morálna, spoločenská či individuálna – je spojená s finančnou krízou z roku 2008. Divák sleduje finančníkov, ktorých refrénom sú slová straty a prepadu, a ktorí natvrdo bilancujú ekonomickú neúspešnosť korporácií, aj keď ich zovňajšok to najavo nedáva.
Tomáš Jeřábek. FOTO archiv
Textová mozaika obsahuje aj póly konzumu a vplyv ázijskej filozofie v našej kultúre. Na jednej strane sa na hercov hrnú reklamy znejúce zo všetkých troch strán, kde sú nainštalované hi-fi sústavy, o niečo neskôr už mužské postavy ležia na posteli a zhlboka sa nadychujúc počúvajú pokojný hlas inštruktorky. Striedaním osobných a spoločenských tém, a premenou napätia sa inscenácii darí držať divácku pozornosť. Nonverbálne časti inscenácie, ako napr. úvodné automatizované sekvencie činností od vstávania, cez surfovanie po nete až po beh na trenažéri, ktoré réžia vložila do slučky, striedajú uvoľnené vtipné rozhovory o kvalite čínskeho jedla.
Herecká zložka inscenácie až na výnimku Polákovej zložitosť textu a javiskových prostriedkov zvláda. Medzi Jeřábkom a Siničákom, ktorí komunikujú aj vtedy, keď mlčky ležia či sedia za počítačom, sa jediná ženská herečka stráca. Hoci sa k divákom počas inscenácie otáča a provokuje ich svojimi otázkami, paradoxne z nej do hľadiska preniká výpoveď najslabšie. Mierne neurotická či cynicky frfľajúca poloha, do ktorej sa dostáva pri balení kufrov a cestou za zmenou svojho života, jej sedí viac ako vážnosť, s ktorou pristupovala k existenciálnym pasážam.
Amslerova interpretácia Studlarovho textu, ktorý sa vyjadruje k ikonám súčasnej generácie, vyznieva napriek chaosu spôsobenému tematickým prehustením, jasne: súčasná generácia si v zmätku dnešnej doby ikonu nájsť nedokáže, a jednotliví ľudia s dnešným chodom sveta nestíhajú držať krok. Jediné, čo ich spája, je pocit neistoty a strachu. A otázka, čo v tomto zmätenom svete hľadajú.
Hodnocení: @@@
HaDivadlo a Divadlo Letí – Bernhard Studlar: iPlay. Preklad: Martina Černá. Réžia: Marián Amsler. Dramaturgie: Marie Špalová. Výprava: Marián Amsler. Hudba: Ivan Acher. Produkcia: Magdaléna Zelenková. Projekcia: Ivan Acher. Úprava: Marie Špalová / Marián Amsler. Hrajú: Martin Siničák, Tomáš Jeřábek, Dana Poláková. Premiéra 16. 10. v MeetFacrory v Praze. Písané z reprízy 6. 11. 2012 v HaDivadle Brno.
/Převzato z Rozrazil Online: iReview/
Komentáře k článku: Pocit neistoty a strachu v zmätenom svete
Přidat komentář
(Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)
