Ťažký život tínedžera a iné problémy
Zuza Ferenczová patrí k najúspešnejším slovenským dramatickým autorom a autorkám mladšej a mladej generácie. Jej tvorba (prípadne spolupráca s Antonom Medowitsom) sa stala už samozrejmou i keď stále veľmi biednou súčasťou repertoárov niektorých divadiel, prípadne sa jej texty uvádzajú i vo forme rôznych scénických čŕt alebo čítaní. A to nielen na Slovensku.
Probém: komiksový scénický náčrt, alebo loutková činohra? Snímek archiv Divadla v Dlouhé
Slovenská sekcia Divadla v Dlouhé pripravila po úspešnom scénickom čítaní Ferenczovej a Medowitsovho textu Solitaire.sk v roku 2008 ďalšie – tentokrát už len Ferenzcovej samostatného textu Problém. Opät v réžii Karla Krála, s podtitulom (či žánrovým vymedzením?!) Komiksový scénický náčrt & loutková činohra. Priestor pre diskusiu o správnosti terminologického užitia prenechávam kompetentným (veď oni sa ozvú aj sami!). V súvislosti s dramatickým textom totiž nejde o nič viac ako naozaj výstižné pomenovanie toho, ako sa hra Problém prezentuje a v tom prípade nie je nad čím polemizovať.
Dievča neustále polemizuje s tým, že má 84 dní na to, aby mohla prípadne Problém dať odstrániť. Snímek archiv Divadla v Dlouhé
Autorka v hre pracuje z motívom nechceného/náhodného tehotenstva – problému neplnoletej gymnazistky, ktorá si s ním akosi nevie rady. Svoje možnosti obmedzila na okruh pubertálnych spolužiačok Iky a Kiky, alebo mladíka, ktorého náhodne stretla na školskej chodbe. Sama neustále polemizuje s tým, že má 84 dní na to, aby mohla prípadne Problém dať odstrániť. Lenže dni sa krátia a ona chtiac-nechtiac s Problémom nadväzuje komunikáciu, uvedomuje si, že sa stal súčasťou jej života. Tak začne „konať“, premýšľa nad samovraždou ako najlepším riešením, túto možnosť intenzívne diskutuje s Ikou, Kikou a Chlapcom, s ktorým si začínajú byť bližší.
Skôr ako témou zaujme Ferenczovej text stránkou jazykovou, ktorá pomerne presne artikuluje súčasnú úroveň slovnej zásoby a ústnej komunikácie najmladších gerenácií. Nejde však o doslovný prepis a verné užitie pôvodnej rétoriky. Autorka citlivo narába so slovným aparátom a dokáže odhadnúť mieru slangu či vulgarity, ktorá dnešným teenagerom vychádza z úst, aby nepresiahla v texte podstatnejšiu časť pozornosti. To pomáha k vnímaniu hry nie ako prvoplánovo neslušnej, skôr je to milý výkričník nad stavom medziľudskej komunikácie, ktorá začína postrádať úprimnosť a otvorenosť oveľa viac ako ostatné formy konverzácie, napr. na sociálnych sietiach.
Martin Matejka hrá postavu Chlapca ako trochu introvertného, no nie vyslovene nekomunikatívneho mladíka. Snímek archiv Divadla v Dlouhé
Ale i obsahová stránka odkazuje k tomu, kam speje premýšľanie súčasnej mládeže. Naplno však text vyznieva až pri scénickom spracovaní, ktoré mu dodá patričný náboj, miestami humor alebo vyvolá a otvorí isté polemiky.
Scénografka Silvia Gajdošíková vytvorila z rôzne naskladaných kartónových škatúľ konštrukciu akýchsi uzavretých celkov, ktorých vyrezané otvory fungujú buď ako obrazovky alebo ako komiksové okienka. Tie sa otvárajú a zatvárajú podľa toho, ktorá z postáv má práve svoj výstup. Toto riešenie pomáha i opticky eliminovať fakt, že herci text naozaj čítajú, no divák nie je vyrušený ich pohľadom do scenára alebo otáčaním stránok. Režijná a výtvarná koncepcia vychádza z prepojenia činohry a poetiky bábkového divadla, respektíve niektorých jej komponentov. Nejde o bábkové divadlo, skôr len o užitie malej marionety, ktorá vizuálne odkazuje k výzoru postáv. Konkrétna bábka – postava hry je súčasťou každého výstupu, fungovať môže v princípe zdvojenia identity pubertálnych hrdinov. Tí sú na jednej strane obyčajnými ľuďmi, ale súčasne sú „obeťami“ istého živoného trendu, s ktorým sa (ne)dobrovoľne stotožnia do pozície manipulovanej majority. Princípom nie je dokonalá bábkoherecká technika – herci text len čítajú a s bábkou pracujú iba ako s podporným prostriedkom interpretácie. Zaujímavý vizuálny koncept dotvára aj práca so svetlom. Rôznofarebné svietenie odkazuje k atmosfére výstupov alebo dialógov, navodzuje náladu postáv a napokon spríjemňuje zážitok z javiskového celku, ktorý nenásilne korešponduje s ľahkosťou textu.
Peter Varga a Martin Veliký a ich kamošky Ika a Kika prezentujú trochu obmedzene premýšľajúce diečatá. Snímek archiv Divadla v Dlouhé
Hereckí predstavitelia zo svojich postáv kreujú skôr ponášky na „kastovanie“ mládežníckych typov – Peter Varga a Martin Veliký a ich kamošky Ika a Kika prezentujú trochu obmedzene premýšľajúce diečatá, ktorých tematický okruh začína šatníkom a končí výberom dočasného partnera, no v zásade nezakrývajú aj pozitíva – napríklad záujem o stav tretej kamarátky. Akokoĺvek Veliký a Varga skĺzli k prvoplánovému afektu, ťahavej intonácii, v rámci scénického konceptu zaujímavo kontrujú Magdalene Zimovej a jej Dievčaťu. Zimová citlivo pracuje s textom, predovšetkým z dôrazom na vybrané časti. Nesnaží sa o postihnutie psychického stavu tehotného dieťaťa, všetko plynie z textu. Na jednej strane je jej Dievča naozaj vecné a racionálne, na druhej strane sa nebráni ukázať obdobné názory, aké propagujú Ika a Kika. Autorke nejde o to, robiť ju lepšou, než v skutočnosti je. Jediným rozdielom je fakt, že ona otehotnela, a jej kamošky nie.
Martin Matejka hrá postavu Chlapca ako trochu introvertného, no nie vyslovene nekomunikatívneho mladíka, ktorý dokáže svoju existenciu brať s istou dávkou nadsázky, čím vlastne odľahčuje dilemu Dievčaťa. Postavu oprostil od možných pubertálnych podtextov alebo akcentov. Akoby nenápadne číta scenár, pričom jeho dialógy so Zimovou nie sú ani patetické ani trápne. Civilným podaním vyznievajú vlastne veľmi nevinne.
Zimová sa nesnaží o postihnutie psychického stavu tehotného dieťaťa, všetko plynie z textu. Snímek archiv Divadla v Dlouhé
Projekt v Divadle v Dlouhé nemá ambíciu zájsť za hranice inscenovaného čítania, čomu sa podrobili i herecké výkony. Dôležitý je text, ktorý je primárnym prostriedkom komunikácie medzi javiskom a hľadiskom. A to funguje určite lepšie ako len pri samotnom čítaní hry.
Divadlo v Dlouhé Praha – Zuza Ferenczová: Problém. Režijní náčrt a jiné vize Karel Král, loutky, kresby, stavby a vizuální efekty Silvia Gajdošíková, hrají Magdalena Zimová, Matin Matejka, Martin Veliký, Peter Varga. Premiéra 6. 2. 2012.
Komentáře k článku: Ťažký život tínedžera a iné problémy
Přidat komentář
(Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)
