Zoči-voči v pohybe (No. 4)
Slovenský tanečník Peter Jaško pôsobil od skončenia štúdia na VŠMU v Belgicku na medzinárodnej tanečnej škole v P.A.R.T.S v Bruseli pod vedením choreografky Anny Teresy de Keersmaeker. Jeho Sólo z roku 2009, ktorým sa prezentoval v predposledným deň festivalu Bratislava v pohybe, vyjadruje jeho návrat ku koreňom, k autentickej poetike.
Solo predstavuje Jaškovovo vysporiadanie sa so živlami. Snímek Bratislava v pohybe
Vysporiadanie sa so živlami a národnymi koreňmi
Spája sa v ňom časť toho, čím jako tanečník prešiel. V jeho osobitom prejave cítiť dynamiku jeho učiteľov Anny Teresy de Keersmaeker a Davida Zambrana, při ktorom v súčasnosti pôsobí jako asistent. Predstavenie je živelnou kompozíciou, ktorá prechadza z pokoja do šialeného rytmu. Ide o pocitové asociácie, návaly emócii, ktoré za necelých dvadsať minút Peter Jaško v nahustenom časovom slede vhodí na diváka.
a jeho návrat ku koreňom. Snímek Bratislava v pohybe
Sólo je jeho vysporiadanie sa so živlami, a také národnymi koreňmi, ktoré sa naplno prejaví v inovovanej podobe v projektoch Les Slovaks. I dramaturgicky – nielen svojou krátkosťou – by možno viac zaujalo v spojení s ďalšou Jaškovou choreografiou, napríklad v spoločnom večeri so zmiňovaným súborom Les Slovaks, ktorý nasledoval až v nedeľu, v posledný deň festivalu.
Fragmenty vnútornych svetov
Piati slovenskí tanečníci Anton Ľahký, Peter Jaško, Milan Henrich , Martin Kilvády a Milan Tomášik pôsobia v Belgicku v odlišných tanečných súborov spojili svoje tanečné sily a od roku 2006 vystupujú pod menom Les Slovaks.
Les Slovaks vytvárajú tanec, ktorý nerozpráva príbeh, ale popiera ho. Snímek SANDRINE PENDA
Do svojho posledného projektu Journey home premiérovanom koncom roku 2010 v Bruseli vkladajú tanečníci Les Slovaks svoje osobné i tanečné skúsenosti. Vytvárajú tanec, ktorý nerozpráva príbeh, ale popiera ho. Ide o fragmenty ich vnútra, ktoré sú dotvárané folklorizujúcimi prvkami. Folklór parafrázujú, ironizujú jeho dnešnú vyprázdnenú podobu, ale zároveň si z neho berú aj autentickú úprimnosť. Práve táto angažovanosť a vzájomnosť piatich tanečníkov vyvoláva v divákovi úprimnú túžbu po hľadaní svojej vlastnej genézy. V choreografii se striedajú skupinové výstupy so sólovými, v ktorých sa každý zvlášť vysporiadá so svojou minulosťou-históriou. Pohyby sú presne načasované na živú hudbu, ktorá je doplnená samplami v podaní belgického hudobníka Simona Thierrée.
Choreográfia má atribúty živého, autentického tanca oslobodeného od svazujúceho, zložiteho konceptu. Snímek SANDRINE PENDA
Každý tanečník svojim pohybovým štýlom a technikou zobrazuje vlastný vnútorný svet: jeden ironický, druhý lyrický, tretí pitoreskný, štvrtý živelný a piaty sentimentálny. Týchto päť pôloh dáva projektu Journey home atribúty živého, autentického tanca oslobodeného od nejakého svazujúceho, zložiteho konceptu.
15. ročník medzinárodneho festivalu Bratislava v pohybe ponúkol divákom, ktorých záujom o dianie bol veľký, 13 tanečných produkcií z Japonska, Belgicka, Bulharska Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska. V porovnaní s predošlými pôsobil komornejším dojmom. Okrem záverečného predstavenia chýbali väčšie produkcie. Ale aj tak dokázal za sebou zanechať silný dojem, že Bratislava je (ešte stále) v pohybe.
Komentáře k článku: Zoči-voči v pohybe (No. 4)
Přidat komentář
(Nezapomeňte vyplnit položky označené hvězdičkou.)
