Na Brecht.Kabarett sa podieľal aj ukrajinský dramatik Andrij Bondarenko, ktorý Brechtovu hru Bubny v noci z roku 1918 vsadil do prostredia súčasného rusko-ukrajinského konfliktu. Je čosi mrazivé na tom, že aj keď ubehlo vyše sto rokov od publikovania Brechtovej pôvodnej hry, krajina zmietaná vojnou a ľudia žijúci v nej prežívajú naďalej podobné strasti – rovnako ich ničí a kriví ľudské charaktery.

Inscenačný tím neupína svoju prizmu na obviňovanie či osočovanie nepriateľských agresorov. Pôvod konfliktu ich vlastne veľmi nezaujíma, sústredia sa hlavne na osudy obyčajných ľudí, ktorí vojne zapredali svoje telo, dokonca aj dušu. Či už ide o vojaka bojujúceho na fronte, zatiaľ čo jeho milá naňho doma nečaká, pretože neverí, že stále žije; alebo o rodinu vlastniacu miestnu fabriku na muničné debny, ktorá ich výrobou prikrmuje bezodnú tlamu vojnového konfliktu a drží ho vďaka tomu ďalej pri živote, čo bohužiaľ nielen im, ale aj mnoho ďalším vyhovuje. Domnienka, že vojna zo všetkých civilistov robí lepších a srdečnejšie sa správajúcich ľudí k sebe navzájom, je len ilúziou.

Pochmúrne naladenie sa reflektuje aj do čierno-sivej scénickej výpravy a kostýmov Mychajla Nikolajeva, scénografický základ sa v priebehu predstavenia nijako výraznejšie nemení. Po scéne sú rozložené plechové sudy od piva, ktoré herci rôzne prekladajú a posúvajú. Pravú stranu javiska po celej dĺžke lemujú koľajnice s malou drezinou, tá slúži na presúvanie sudov či hercov. V zadnej časti javiska sa nachádza čierna stena s posuvnými dverami. Po väčšinu času ostávajú dvere zatvorené, avšak občas ich herci otvoria, aby mali diváci možnosť uvidieť bicie ukrývajúce sa hneď za nimi.

Brecht.Kabarett sa samozrejme nemôže obísť bez piesní, čo reflektujú alebo komentujú stvárňovaný dej. Spievané čísla sa nevyhnú ani minimalistickej choreografii vytvorenej Olhou Semjoškinou. Choreografka zvolila pohyby, ktoré nie sú založené na komplexnosti, ladnosti alebo plynulosti, naopak sú veľmi často mechanické, cyklické a akoby neprežívané. Ide preto o ďalší element, čo rozvíja celkovú pochmúrnosť, cynickosť a temnú atmosféru inscenácie.

Ľuďom žijúcich uprostred vojnového konfliktu síce neúprosne bije srdce v hrudi, no dušu mnohých z nich postupne vojna mliaždi a melie v krvavom mlynčeku, a tak sa z prežívajúcich stávajú živí mŕtvi. Herci taktiež pôsobia, napriek svojmu živému vystupovaniu, mŕtvolným dojmom, a to najmä vďaka bielemu líčeniu tváre. Efekt ale dotvárajú aj tmavé, šedivé či ošarpané pseudodobové kostýmy, keďže Brecht.Kabarett lavíruje medzi koncom prvej svetovej vojny a súčasnosťou. Dokonca aj zásnuby, čoby oslava lásky, mladosti a rodiny, môžu bez štipky radosti v živote skôr pripomínať smútočný kar alebo Mŕtvu nevestu Tima Burtona. Myslím si, že by tejto vyše dvojhodinovej inscenácii svedčala o čosi kratšia dĺžka, no vďaka prvkom satiry, uštipačnosti a cynického humoru tvorivý tím okoreňuje temnú a ťaživú monotónnosť.

V poslednej dobe sa denne stane vojenských útokov po svete toľko, až si v tom človek nie je schopný udržať prehľad. Ruská invázia na Ukrajine už trvá viac než štyri roky a ľudí, ktorých sa konflikt priamo netýka, to prestáva trápiť. Aj preto má Mesiac Ukrajiny medzi festivalmi svoje patričné miesto. Slúži ako osveta a prevencia, aby sme si nedávali klapky na oči a netvárili sa, že nás sa to nijako netýka. Sláva Ukrajine!